Ezopove bájky

Ezop putoval po starovekom grécku a rozprával svoje bájky rôznym poslucháčom. Nikdy svoje bájky nezapísal, zapísali ich až iní. Z každej bájky plynie poučenie. Možno ich využiť pri riešení životných situácií.

Prebrané zo stránky: www.numerologia.sk, konkrétne www.numerologia.sk/2ezop_bajky.htm .

O Herkulesovi a povozníkovi

Istý človek viedol voz s koňom po rozbahnenej ceste. Kolesá uviazli hlboko v blate. Muž zostúpil z kozlíka a len tak očistom skúšal voz potlačiť, no nepomohlo to. Voz sa ani nepohol. Človek dvihol hlavu a zúfalo zvolal: ?Vari sa mi všetko zlé musí prihodiť?! Prečo mi nepríde niekto na pomoc? Kde je napríklad mocný Herkules? Je to najsilnejší človek na svete. Kde je práve teraz, keď ho potrebujem? Herkules začul, že ho ktosi volá, a šiel sa pozrieť, čo od neho chce. ?Prestaň nariekať a zapri sa do voza," povedal povozníkovi prísne. ?Ako môžeš čakať pomoc od iných, keď si sám nevieš pomôcť? Ak ukážeš, že rád urobíš svoj diel práce, aj ja ti pomôžem."

POUČENIE : Ostatní pomôžu ochotne tomu, kto sa sám chytí roboty!

O Mesiaci a jeho materi

Mesiac bol rúči mládenec, no pochytila ho márnivosť a chcel vyzerať lepšie a krajšie. Požiadal matku, aby mu ušila šaty, v ktorých by sa mohol prechádzať po oblohe. Na jeho prekvapenie matka smutne pokrútila hlavou. ?Žiadaš odo mňa, čo ti nemôžem nikdy splniť? riekla. ?prečo nie?? fňukal sklamaný mesiac. V tej chvíli mu na šatách záležalo väčšmi ako na čomkoľvek na svete. ?Porozmýšľaj trochu? poradila mu matka a uvidíš, že ti nikdy nemôžem ušiť šaty, čo by ti boli dobré? Ale Mesiac nástojil a stále s pýtal prečo to nie je možné. ?Pretože si vždy iný? odvetila matka. ?Niekedy si taký tenký, že poľahky prekĺzneš popod zatvorené dvere. A inokedy si zasa taký plný a okrúhly, že si ťa ľudia mýlia s bochníkom syra. A medzičasom si ani tučný, ani tenký, ale každý deň iný.?

POUČENIE : Ťažko je vyhovieť tomu, kto chce zakaždým niečo iné.

O chlapcovi a vlkovi

Po lúke sa potuloval vlk a hľadal si niečo pod zub. Na lúke sa hral chlapec a keď zbadal vlka, chceš sa rozbehnúť preč. No uvedomil si, že vlk by ho raz dva dochytil, a tak sa radšej ukryl vo vysokej tráve. Vlk onedlho chlapcov úkryt našiel a s vycerenými zubami skočil k chlapcovi. Chlapec ho ako prvý oslovil : ?Prosím ťa vlk, nezožer ma?. Keď vlk videl ako sa chlapec trasie na celom tele, tak trochu zaváhal. Pôvodne ho chcel zabiť a zožrať, no v duchu si uznal, že v ten deň už chytil celú kopu menších zvierat a nie je až taký hladný. Rozhodol sa, že si s vystrašeným chlapcom radšej trochu zažartuje a povedal mu.: ? Dobre teda chlapče, ušetrím ti život, ak mi povieš tri tvrdenia, ktoré sú pravdivé a nemožno s nimi súhlasiť?. Chlapec začal bleskovo premýšľať, lebo vedel, že od troch odpovedí závisí jeho život. Po chvíľke mu svitlo a povedal prvú odpoveď: ?Nuž škoda že si ma uvidel? povedal a vlk uznal že prvá odpoveď ho uspokojila. To chlapca posmelilo a pokračoval druhou odpoveďou: ?Škoda, že som sa ti dal uvidieť?. Vlk aj teraz uznal, že druhá odpoveď ho uspokojila a s očakávaním čakal na tretiu odpoveď: ?Po tretie poviem ti takto - ľudia neznášajú vlkov, lebo bez príčiny napádajú ovce? Vlk sa na chvíľu zamyslel. Chlapec sa začal báť, že bol prismelý. No tento vlk nebol voči nemu zaujatý a povedal: ? Myslím, že z tvojho hľadiska je to pravda, zvládol si skúšku a môžeš pokojne odísť?

POUČENIE : Nezaujatý človek sa vždy usiluje posúdiť spornú vec zo všetkých hľadísk.

O líške a černicovom kríku

Líška bola ustatá a hladná. Celý deň sa túlala po lese a zháňala si potravu. Teraz sa vracala domov a nemala najmenšiu chuť niečím sa zdržiavať. Prišla k živému plotu, čo stál na ceste k jej brlohu. Bolo treba ísť popri ňom a nájsť dieru, cez ktorú by sa dalo preliezť. Líška však bola priveľmi unavená a znechutená a nechcelo sa jej dieru hľadať. Rozhodla sa, že sa dajako prepchá cez krovie. Skočila cez jarok k živému plotu. No pošmykla sa a labami sa zakvačila o černice, aby nespadla. Ker ju však škaredo poškriabal. ?Lepšie by som urobila, keby som bola spadla a nečakala pomoc od teba? zahundrala trpko. Ker jej však odpovedal: ?Máš mať viac rozumu a nechytať sa černice!?

POUČENIE : Nečakaj pomoc od toho, kto ti nemôže pomôcť

O myši a býkovi

Bezočivá myška sa priblížila k býkovi, keď sa pásol. Zrazu vyrazila vpred a uhryzla ozrutné zviera do nosa. Býk zaručal od bolesti. Myška sa zvrtla a utekala preč. Býk sklonil hlavu a vyrazil za drobným stvorením. Zdalo sa že býk už už myšku dochytí a naberie na rohy, no maličké zvieratko dobehlo k svojej diere v múre a vhuplo dnu. Býk pred dierou fučal, hrabal kopytami a vyzýval myš aby sa mu postavila zoči voči. Myš sa mu však len vysmievala. To bolo na býka priveľa. Ustúpil pár krokov, rozbehol sa a udrel hlavou do múru. A potom znova a znova. Pevný múr sa však ani nezachvel. Zato býka poriadne rozbolela hlava. Zatmilo sa mu pred očami a padol na kolená. Na toto myška čakala. Keď sa vyčerpaný býk zvalil na zem a hlavu mal len kúsoček od diery, vyletela von a znova ho uhryzla do nosa! Tentoraz sa býkovo zlostné ručanie nieslo široko ďaleko ponad polia. Býk sa pozviechal a chcel myš udupať. No bol priveľmi pomalý. Myš opäť skočila do svojej diery. Býk ručal a dupotal nohami, až sa triasla zem. Viac urobiť nemohol. Myška z bezpečného úkrytu v múre zapišťala tenkým hláskom : ?Vieš, ani tí najväčší siláci nemusia vždy vyhrať ...?

POUČENIE : Telesná veľkosť a sila nie sú vždy rozhodujúce

O nenásytnej líške

Pastieri si každé ráno skryli jedlo do dutiny v strome. Potom sa pustili za ovcami na pašu. Všimla si ich líška. Niekoľko dní ich z úkrytu pozorovala, kým nezískala istotu, že si po jedlo prídu o niekoľko hodín. Raz ráno líška zasa sledovala pastierov, ako si odkladajú jedlo a potom odchádzajú. Vyčkala, kým sa stratia z dohľadu a rozbehla sa k dutému stromu. Otvor v kmeni bol síce úzky, ale keď stiahla brucho, pretisla sa dnu. Ihneď sa pustila do jedenia. Jedla a jedla, kým vládala. Potom sa chcela pretisnúť cez otvor von, ale na svoje zdesenie zistila, že to veru nepôjde. Tak sa nažrala, že sa jej brucho vydulo ako balón. Nech sa namáhala, ako chcela, vtiahnuť brucho nevládala. Bola v pasci. Začala tak zavýjať, až ju začula jej kamarátka a pribehla k stromu. ?pomôž mi? nariekala líška, ?tak som sa najedla, že sa nemôžem pretisnúť von?. Kamarátka je poradila takto: ? môžeš urobiť len jedno a to počkať kým ti spľasne brucho, a potom vyjsť von.?

POUČENIE : Aj dobrého veľa škodí

O psovi a kúsku mäsa

Pes našiel veľký kus mäsa a niesol ho v zuboch, že si to niekde v pokoji zožerie. Prišiel k potoku, ponad ktorý viedla lavička a pustil sa po nej na druhú stranu. Uprostred zastal a pozrel dolu. Z vodnej hladiny hľadel na naň jeho vlastný obraz. Pes si neuvedomil, že vidí sám seba. Myslel si, že pozerá na iného psa s kusiskom mäsa v pysku. ?Jeho mäso je väčšie ako moje? pomyslel si pes závistlivo. ?Vytrhnem mu ho a ujdem? A tak otvoril papuľu a pustil svoje mäso, ktoré čľuplo do potoka a kleslo ku dnu.

Poučenie: Uspokoj sa s tým čo máš

O psovi a levovi

Pes sa jedného dňa rozhodol, že sa vyberie do džungle a zistí, čo tam je. Ešte nikdy v džungli nebol a nevedel, aké zvieratá tam žijú. Ani mu na um nezišlo, že by mal byt opatrný. V jeho domove ho pokladali za skvelého lovca. Uštval a zabil veľa všelijakých zvierat. Bol si istý, že aj v džungli sa ho budú všetky zvierat Pes sa jedného dňa rozhodol, že sa vyberie do džungle a zistí, čo tam je. Ešte nikdy v džungli nebol a nevedel, aké zvieratá tam žijú. Ani mu na um nezišlo, že by mal byt opatrný. V jeho domove ho pokladali za skvelého lovca. Uštval a zabil veľa všelijakých zvierat. Bol si istý, že aj v džungli sa ho budú všetky zvieratá báť. Onedlho uvidel pred sebou leva. Ešte nikdy nijakého leva nevidel a tak sa ani trošku nezľakol. Pomyslel si, že aj toto veľké zviera sa stane jeho korisťou. Pes chvíľu kráčal za levom. Potom sa rozbehol, a keď bol tesne za ním, pripravil sa na skok. Vtedy sa majestátne zviera obrátilo a uprelo na svojho protivníka pohľad. Psa čosi varovalo, že zver, ktorý stojí pred ním, je oveľa silnejší a neľútostnejší ako zvieratá, ktoré doposiaľ stretol. Obe zvieratá sa chvíľu premeriavali očami. Potom lev otvoril papuľu a zareval. Pes ešte nikdy nepočul taký hrozný zvuk. Rev leva sa niesol pomedzi stromy. Pes sa od strachu nevládal ani pohnúť, nemohol odtrhnúť zrak od krvilačných tesákov. Uvedomil si tiež, akú má lev mohutnú hruď. Vtedy sa otočil a dal sa na útek. Bežal džungľou, ako najrýchlejšie vládal, srdce mu divo bilo. Mal iba jedno želanie - aby bol čo najďalej od zvera, ktorý tak hrôzostrašne reve a má také strašné zuby. Líška, ktorá celú scénu pozorovala, sa nahlas zasmiala a zavolala za upaľujúcim psom: ?Veľa ti nebolo treba, aby si zutekal, milý priateľ!? á báť. Onedlho uvidel pred sebou leva. Ešte nikdy nijakého leva nevidel a tak sa ani trošku nezľakol. Pomyslel si, že aj toto veľké zviera sa stane jeho korisťou. Pes chvíľu kráčal za levom. Potom sa rozbehol, a ked' bol tesne za ním, pripravil sa na skok. Vtedy sa majestátne zviera obrátilo a uprelo na svojho protivníka pohľad. Psa čosi varovalo, že zver, ktorý stojí pred ním, je oveľa silnejší a nelútostnejší ako zvieratá, ktoré doposial stretol. Obe zvieratá sa chvíľu premeriavali očami. Potom lev otvoril papuľu a zareval. Pes ešte nikdy nepočul taký hrozný zvuk. Rev leva sa niesol pomedzi stromy. Pes sa od strachu nevládal ani pohnúť, nemohol odtrhnúť zrak od krvilačných tesákov. Uvedomil si tiež, akú má lev mohutnú hruď. Vtedy sa otočil a dal sa na útek. Bežal džungľou, ako najrýchlejšie vládal, srdce mu divo bilo. Mal iba jedno želanie - aby bol čo najďalej od zvera, ktorý tak hrôzostrašne reve a má také strašné zuby. Líška, ktorá celú scénu pozorovala, sa nahlas zasmiala a zavolala za upaľujúcim psom: ?Veľa ti nebolo treba, aby si zutekal, milý priateľ!?

POUČENIE : Skôr ako sa pustíme do zápasu, mali by sme o súperovi vedieť čo najviac.

O somárovi a jeho tieni

Pútnik si najal somára, aby ho odniesol do susedného mesta a dohodol sa s majiteľom aj na dobrej cene. ?Má to však jednu nevýhodu? vysvetľoval majiteľ somára ?ak somára podchvíľou nepodurím palicou, pôjde veľmi pomaly. Ty naň vysadni a ja pôjdem za ním peši s palicou až do mesta.? Bol vtedy mimoriadne horúci deň, no cesta ubiehala rýchlo. Na poludnie, keď slnko pripekalo, zastali, že si oddýchnu. ?Sadnem si do somárovho tieňa,? povedal si pútnik zliezajúc zo somára. ?Kdeže? odvrkol mu majiteľ somára, ?tam budem oddychovať ja, lebo žiadny iný tieň tu nie je!? Ja som si najal somára, tak budem v tieni sedieť ja!? ?to teda nie? skríkol majiteľ, ?najal si somára, ale nie jeho tieň, ten patrí mne!? Majiteľ somára sa tak rozohnil, že pútnika posotil. Ten mu to vrátil. Potom majiteľ pútnika udrel. Ten mu to zasa oplatil. V okamihu stáli proti sebe ako dva kohúty a zúrivo sa do seba pustili. Somára to prestalo baviť pozerať na nich, ako sa bijú o jeho tieň a rozbehol sa k vršku. Čoskoro zmizol z dohľadu a svoj tieň si zobral zo sebou. Poučenie : Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

O vlkovi a koze

Prefíkaný vlk pozeral na kozu, ako si na skale uštipkáva z trsov trávy. ?Z teba by ale bola dobrá večera,? pomyslel si a pažravo sa oblizol. Vlk sa zakrádal bližšie a túžobne hľadel na kozu. Ani zďaleka však nemal také šikovné nohy ako jeho vyhliadnutá obeť. Nemohol ani pomyslieť, že by vyliezol na strmé bralo a kozu prepadol. Musí nájsť spôsob, ako kozu presvedčiť, aby zišla dole. ?Dobré ráno, kozička,? zvolal vlk čo najprívetivejšie. ?Dávaj, prosím ta, pozor. Si strašne vysoko, a to je veľmi nebezpečné. Mrzelo by ma, keby sa ti niečo stalo. Vieš čo, zíď sem dolu, tu je svieža a zelená trávička. Poslúchni radu priateľa.? Ale koza sa nedala oklamať. Pozrela na vlka a potriasla hlavou. ?Mňa veru neprekabátiš,? odpovedala mu. Ty sa čerta staráš, či tráva, čo jem, je svieža a zelená, alebo stará a zoschnutá. Ty ma chceš zjesť!?

Poučenie: Nie každý, kto sa ti zalieča, je tvojím priateľom.

O voloch a voze

Dva voly ťahali po ceste naložený voz. Bola to drina. Cesta bola samá diera a kopcom naložený voz sa sotva hýbal. Voly museli napínať všetky sily, aby ako tak pokročili. Voz za nimi stále frfľal a sťažoval sa. Kolesá mu vŕzgali a škrípali. Jeden z volov už nevládal dlhšie znášať nepríjemný hluk a čo robil voz za jeho chrbtom. Obrátil hlavu a ponad boľavé plece povedal: ?Čo sa sťažuješ? Veď všetko robím ja s mojim bratom !?

Poučenie : Najviac kričia tí, čo najmenej robia

O vrane a krčahu s vodou

Už veľa dní bez ustania pálilo slnko a krajina bola vysušená a horúca. Zoslabnutá vrana krúžila nad krajinou a márne hľadala, čoho by sa napila. Vedela, že ak čoskoro nenájde vodu, zomrie od smädu. Keď stratila všetku nádej, zosadla na zem. Tu jej do očí udrela akási vec na kôpke kamenia. Vrana k nej pomaly priskackala - tá vec bol starý krčah. Vrana doň zvedavo nazrela, a zo zobáka sa jej vydralo prekvapené zakrákanie. Na dne krčaha bola voda! Vrana dychtivo vopchala hlavu do krčaha, no mala prikrátky zobák, na vodu nedočiahla. Vedela, že keby krčah prevrátila, voda by jednoducho vytiekla a vsiakla do zeme. Vtom vrane čosi zišlo na um. Zobákom začala zbierať zo zeme kamienky a hádzať ich do krčaha. Ako kamienkov na dne pribúdalo, tak sa zvyšovala aj hladina vody, až sa z nej vrana mohla poľahky napiť.

POUČENIE : Núdza človeka naučí, ako si poradiť.